Sikorsky

Raz sme sa s deťmi v škole rozprávali o povinnostiach a ja som ostala prekvapená ako väčšina z nich povedala, že okrem svojho učenia, nemajú doma žiadne domáce povinnosti. Skúste jej ukázať a dať na papier všetky činnosti, ktoré doma aj v práci za jeden deň zvládnete vy. Pomôžte jej, nech si podobný týždenný harmonogram, presne s časmi a povinnosťami, vytvoria ona. JE dobré, keď si to spraví, lebo tam si môže uvedomiť, že je to stále rovnaké. Platí zásada: radšej sa rýchlo sústredím a mám to hotové. Najhoršie je 10-krát ich prosiť, aby sa išli učiť, upratovať, niečo odložiť. Nastavte jej budík na telefóne a keď zazvoní, je čas na učenie a bez reptania sa ide urobiť, čo sa má.  
Buďte tvorivá a vymyslite si malé, ale účinné odmeny za splnenie povinnosti, napr. kto sa dnes prvá naučí a zajtra donesie dobrú známku, vyberie nám nabudúce film v požičovni podľa seba a pod. Odmenou je niečo zaujímavé a hlavne spoločný program, nie sladkosti!
Okolo 10 roku sa u deti mení spôsob myslenia. Na jednej strane prichádza racionálne zvažovanie, a tak by ona mala byť schopná viac odhadnúť nebezpečné situácie a reálne zvážiť svoje šance. Dohodnite sa, že vy sa o tom aj tak dozviete, tak nech Vám dopredu povie, čo chystá. Vy sa snažte nereagovať len zákazmi / tie nič neriešia, len bude vo vzdore. Skôr skúste dohodu a kompromis – každý trochu ustúpi zo svojich požiadaviek. Nastáva aj to, že je pre nich stále viac zaujímavý rovesníci a tí ovplyvňujú ich názory a správanie . „Oni ma tam volali, ja idem za kamarátmi” budete počuť stále častejšie. Držte si nervy na uzde, nekričte a dýchajte! Majte pochopenie pre svoju dcéru, veď dospievanie je náročná zmena.