Školské roky by mali patriť k jedným z najkrajších období nášho života. Bezstarostnosť, prvé veľké priateľstva, prvé lásky. Radosť zo spoznávania nových vecí však poľahky vyprchá, ak dieťa začne mať v škole problémy. Spolužiaci sú pre neho ako úplní cudzinci, s ktorými si nevedia padnúť do rovnakej nôty.

Prichádzajú prvé problémy, ktoré neskôr komplikujú aj samotné vzdelávanie.

Svet dospelých

Väčšina škôlkarov sa teší, že s prechodom do školy začína niečo nové a zaujímavé. No pritom všetkom sa opierajú aj o dôverné známych kamarátov, s ktorými sa denne hrávali v materskej škôlke. I keď prichádzajú do nového prostredia, tak predsa len stále cítia oporu už niečoho poznaného. Práve s týmto zvyknú mať problémy deti, ktoré nenavštevovali materskú škôlku. Väčšinu času sa pohybovali medzi dospelými ľuďmi, a preto nie sú stotožnené s detským svetom. Napríklad pokiaľ pri hre s ockom, či krstnou bola vždy každá hračka jeho, tuto sa o ňu musí podeliť s ostatnými kamarátmi. Všetko sú to naoko malé drobnosti, ktoré však môžu skomplikovať včlenenie sa do kolektívu. Taktiež sa medzi cudzími deťmi môže cítiť úplne osamelé. Tie sa totiž rozprávajú o svojich spoločných zážitkoch a váš drobec len ticho sedí v kúte. Uči

teľka Lenka preto radí: „Ak dieťa nechodí do materskej škôlky, stretávajte sa s ostatnými mamičkami, ktoré vychovávajú jeho rovesníkov. Choďte sa spolu hrať na ihriská a keď sa aj kvôli niečomu drobci pohádajú, nechajte ich nech si problém vyriešia sami. Musia si zvyknúť, že za nich nebude všetko vybavovať mama a že sa bez nej budú musieť zaobísť aj v škole.“

Prisťahovalec

Ďalším problémom je vytrhnutie z doteraz známeho prostredia. Sťahovanie sa netýka len dospelých ľudí. Tí si na nové okolnosti zvykajú oveľa ľahšie ako deti. Pre ne je to všetko o malej zrade spáchanej na ich svet istoty. S novými spolužiakmi sa niekedy nie nemôžu, ale ani nechcú skamarátiť. Či už je to z ľútosti za starými kamarátmi, alebo na znak protestu nad vašim rozhodnutím, určite by ste sa s ním mali o tom porozprávať. „Vysvetlite im, že i keď sú teraz v triede nováčikmi, neznamená to, že ich všetci nemajú radi. Motivujte ich, aby sa snažili novým kamarátom pomôcť a ukázali sa pred nimi v dobrom svetle. Tí ich potom ľahšie prijmú medzi seba,“ vysvetľuje Lenka a vzápätí dodáva aj ako by sa mala zachovať učiteľka. „Tentoraz zohráva veľkú úlohu aj pozícia učiteľa. Nemal by nechať dieťa nepovšimnuté a predstaviť ho hneď na začiatku celej triede. Taktiež by bolo dobré, aby mu vysvetlil celý systém, akým fungujú aj jeho spolužiaci a odstránil tak prípadné problémy. Ak by takto nespravil, odporúčam rodičom požiadať ho o túto formu pomoci.“ Snažte sa svojmu dieťaťu čo najlepšie pomôcť prekonať túto zmenu. Prvou výhrou bude, ak si nájde aspoň jedného dobrého kamaráta, ktorý mu pomôže preniesť sa cez všetky nováčikovské nepríjemnosti.

Odmietanie systému

Ak zo zoznamu možných problémov môžete vyškrtnúť všetky doterajšie možnosti, možno to nebude nechuť skamarátiť sa s inými deťmi, ale problém s novým systémom, ktorý malému prváčikovi nevyhovuje. Zatiaľ čo sa doteraz mohol hrávať a kresliť si podľa vlastných predstáv, teraz musí polovicu dňa odsedieť poslušne na stoličke a počúvať učiteľa.

„Tým, že prestal komunikovať aj s deťmi, s ktorými doteraz dobre vychádzal vám chce naznačiť niečo iné. Môžu to byť napríklad ťažkosti s prechodom na pevne stanovený školský režim. Dieťa sa nestíha učiť a nedokáže ho nič zaujať a preto sa začne uzatvárať.

 

Ďalšou možnosťou sú iné skryté psychologické problémy. No v tomto prípade je lepšie zájsť za školským psychológom,“ objasňuje učiteľka Lenka. Učiteľka by mala v tomto prípade venovať problémovému dieťaťu zvýšenú pozornosť. Mala by to však robiť opatrne, aby to ostatné deti nepostrehli a necítili sa diskriminované. A taktiež, aby si to dieťa nezačalo pravidelne vyžadovať takúto podporu. Skúsený pedagóg by mal odhaliť aj poruchy učenia ako sú dyslexia alebo dysgrafia. Váš potomok sa kvôli nim môže cítiť nerovnocenný a z hanby z vlastného nedostatku sa uzavrie pred ostatnými.