Sikorsky

Deň vysvedčení je veľkým dňom pre všetky školopovinné deti. Každý rok takmer 900-tisíc žiačikov a študentov domov prináša polročné a koncoročné vysvedčenia. Obávate sa najhoršieho a chystáte sa na tresty, zákazy či nebodaj bitku? Zabrzdite! Ak ste si ešte nepoložili otázku, prečo nezabiť dieťa za zlé vysvedčenie, my vieme aspoň o piatich dobrých dôvodoch.

Lebo zlé výsledky vášho dieťaťa sú aj vašimi výsledkami
Zlé vysvedčenie vášho dieťaťa je aj vašim vysvedčením. Nielen samotné dieťa nesie vinu za zlý prospech. Ste si istý, že ste počas roka urobili všetko pre to, aby malo v škole dobré výsledky? Chodili ste pravidelne do školy a informovali sa o jeho známkach? Radili ste mu, keď nerozumelo učivo, občas ho preskúšali či nebodaj zaplatili doučovanie? Zodpovednosť za známky na vysvedčení hádžete len na dieťa a jeho údajnú neschopnosť.

Lebo dieťa nemôže za to, aké vlohy zdedilo
A napokon, aké ste mali známky na vysvedčení vy? Dali ste dieťaťu dobrý genetický základ, aby domov nosilo len samé jednotky, alebo nemá po kom byť jednotkárom? Vyberte zo šuflíkov vaše vysvedčenia a pozrite sa objektívnym okom na to, aké známky ste nosili zo školy vy. Veľa môže byť aj v psychike: možno vaše dieťa nie je také priebojné ako vy, možno nevie dať učiteľovi najavo, že čomusi nerozumie. Práve preto by ste mu mali pomáhať pri každodennom učení po celý rok. Nezabudnite – vaše dieťa môže byť aj génius, ale ak sa mu nebudete pravidelne venovať, jeho talent zakrnie.

Lebo dobré známky nie sú všetko
Stará otrepaná pravda platí stále: ani dobré známky na vysvedčení dieťaťu nezaručia šťastný život s kopou peňazí, úspešnou kariérou a pokojným rodinným zázemím. Pre dosiahnutie týchto mét treba oveľa viac, než dobré známky na vysvedčení. Napokon, kedy ste potrebovali niekomu preukázať svoje vysvedčenie? Kedy po vás chcel niekto vedieť, akú známku ste mali v šiestej triede z fyziky či chémie?

Lebo vysvedčenia už nie sú také dôležité ako kedysi
Že ako je to možné? Jednoducho. Rozhodujúce pre prijatie na strednú či vysokú školu už nie sú vysvedčenia, ale skôr výsledky na Monitore 9, výsledky na externej maturita či vysoký počet bodov získaných na prijímačkách. Vysvedčenia sa dnes zohľadňujú len z menšej časti.

Lebo biť deti sa nemá
V článku 19 Dohovoru o právach dieťaťa je jasne napísané, že „deťom nesmie nikto ubližovať. Dospelí musia zabezpečiť, aby deti boli chránené pred zneužívaním, násilím a zanedbávaním. Dokonca ani rodičia nemajú právo ublížiť svojim deťom“. Bitka, telesné tresty či psychický teror k ubližovaniu rozhodne patria. Deti od nás potrebujú pevnejšie mantinely, pravidlá, ktoré musia poznať. Ale budú si ich viac vážiť, keď za každé, hoci aj drobné porušenie dostanú „nakladačku“? Naozaj vám nenapadne nič originálnejšie?